Slováci sú úžasný národ s veľmi pestrou históriou. Nuž pozrime sa na ňu.

Začíname niekedy v druhej polovici deviateho storočia súčasného letopočtu, kedy sa nachádzajú prvé zmienky o slovanských kniežatstvách na našom území.

Potom prídu Maďari, Slováci prestanú mať históriu a zjavia sa až v deväťnástom storočí. Teda kúsok zavádzam, medzitým tám máme ešte ten národny symbol, toho Jánošíka. To je tiež symbol. Naspäť k meruôsmemu.

Za čias maďarskej revolúcie sa hneď neomylne postavia na zlú stranu a počas jari národov bojujú na strane preferujúcej zachovanie feudálneho systému. Výsledkom revolúcie bolo, že sice Slováci stáli na víťaznej strane, ale dosiahli presne toľko, ako keby boli na porazenej strane. Toto slovenské špičky poučilo a na sedemdesiat rokov o nich temer nik nepočul.

Až potom po vojne, sa hrdo prihlásili k Československej republike, už o dva dni ako oficiálne vznikla. Odvážni a chrabrí Slováci. Na nič nečakali a hneď ako sa dozvedeli, že vznikla, tak vyhlásili, že vznikla aj z vôle Slovákov. Nuž a tak sme zostali po tisíc rokov prvýkrat bez Maďarov. Tí plakali, že im niekto ukradol najpriemyselnejšiu časť krajiny. Česi zase plakali, že načo im je také neindustrializované územie. Aspoň je vidno ten pohľad Čechov a Maďarov, čo znamená priemyselná krajina. My sme sa Čechom samozrejme odvďačili, že na rozdiel od Maďarov nás priviedli do dvadsiateho storočia, kým Maďari zostávali v deväťnástom a boli kráľovstom bez kráľa. A toto nedalo Slovákom spávať. Tí blbí Česi zrušili šľachtické tituly a Maďari ani kráľa nemajú, ale šľachtu, tú mali. A tak sa Slovákom zacnelo po šľachte a začali po Čechoch chcieť autonómiu.

Toho si všimol istý, žiaľbohu neúspešný, rakúsky maliar a ponúkol Slovákom, že keď sa pridajú k nemu, tak on im tú autonómiu zaručí. Slováci ako vždy, keď si mali vybrať, zvolili zle a pridali sa na maliarovu stranu. Tým odišli z jedineho demokratického zriadenia široko ďaleko. Maliar im za odmenu vzal kus územia a daroval ho Maďarsku. Nuž a Slováci ako vďačný národ, ktorý si cení, keď sa k nemu niekto pekne správa, tak spolu s maliarom zaútočili najprv na Poľsko a potom aj na Sovietsky zväz. A keďže videli, aký je maliar super chalan, tak sa rozhodli dať niekoľko desať tisíc občanov Slovenského štátu do opateri tohto maliara. Ešte mu za opateru o týchto občanov zaplatili päťsto mariek na hlavu. Toto je zlomový bod v slovenskej histórii, lebo mnohi potom na neho budú odkazovať ako na zlatý vek Slovenska.

Medzitým sa na Slovensku objaví istý právnik, ktorý pochopí, že to čo sa na Slovensku deje nie je správne, a je potrebné niečo zmeniť. Neváha a koná. Posiela do Moskvy list s ponukou pripojenia Slovenska ako ďalšej zväzovej republiky k veľkému a múdremu Sovietskemu zväzu. Tento sen sa mu nesplní hneď.

To až ked iný Slovák, povolaním krajčír dostane v šesťdesiatom ôsmom nápad, že už dlho nevidel nikoho na sovietskom tanku, tak poslal do Moskvy pozývací list. A oni prišli a neprišli sami, prišli aj Poliaci, aj Maďari, Bulhari a ďalší. Všetci sa chceli prísť pozrieť, len Sovietom sa nechcelo odísť na niekoľko rokov až desaťročí a ostali. Keďže ich ten právnik počas vojny tak pekne pozval, tak mu dovolili aby on bol ten najväčší kapo, a Slováci boli konečne radi, lebo síce sa mali všetci zle, ale Čechom konečne rozkazoval Slovák, a to Slovákom stačilo.

Potom od nás Sovieti odišli a my sme sa Čechom okamžite poďakovali za spriemyselnenie krajiny tým, že sme sa odtrhli z Československa. Česi sa nám pomstili tým, že si nechali vlajku, zlato a podobné kraviny. A s tým Slovák dokáže žit. Na vlajke mu nikdy nezáležalo a zlato nepozná. Znova prišiel dejinný zvrat a Slovensko si znova neomylne vybralo zle a namiesto demokrata si zvolilo do vlády autokrata. Auto totiž Slováci poznali, ale demám oni neverili. A tak si Slováci zo Slovenska spravili čiernu dieru Európy.

Potom prišla síce chviľa, keď Slováci spravili niečo zle, a zobrali ich do EU či NATO. Ale slovenská duša trpela. A tak si pri najbližšej príležitosti znova zvolila, aby sme znova boli tou čiernou dierou. A vďaka Slovákom sa Slovensko vzďaľuje Česku a v mnohých negatívnych rebríčkoch sa Slovensko úspešne prebojováva na popredné priečky.

A tak je Slovákovi najlepšie, keď je mu najhoršie zo všetkých. Toto Slovák potrebuje, o toto sa každé voľby snaží. A Slováci si vedia vybrať tých správnych vodcov, ktorý ich úspešne dovedú do prdele, kde to Slováci tak ľúbia.