Rozmýšľam, či tie bankovky kryté zlatom, neboli podvod.
Na kčs Sto korunacke bolo napísané že kryté zlatom a niečo také že Československa banka to pri predložení sto korunacky vyplatí adekvátnu sumu v zlaté... Ale v prípade inflácie najprv by 100 kčs bol gram zlata a potom napr iba stotina gramu keby gram stal 10 000 inflačných kčs... Tak by ti medali v tej banke iba tu stotinu gramu za stokorunacku???
cena zlata nemá dôvod rásť. zlato nie je produktívne, negeneruje zisk, je to uchovateľ hodnoty, takže jeho cena by mala byť stabilná, pokiaľ ju vyjadríš v niečom inom, ako v inflačných peniazoch.
Valiant - ďalší znalec marxistickéoleninskej ekonómie
Ako je produktívna mrkva?
cena závisí od dostupného množstva - to sa v priebehu dejín mení, a zlato sa dokonca - neuveríte, aj používa v šperkárstve a elektrotechnickom priemysle - v každom počítači je nepatrné množstvo zlata...
Valiant - ďalší znalec marxistickéoleninskej ekonómie
Ako je produktívna mrkva?
cena závisí od dostupného množstva - to sa v priebehu dejín mení, a zlato sa dokonca - neuveríte, aj používa v šperkárstve a elektrotechnickom priemysle - v každom počítači je nepatrné množstvo zlata...
Valiant | 10.1.2024 08:14 pointa je v tom za 100rokov s novymi dostupnymi stavebnymi materialmi a strojmi by mal byt ten dom lacnejsi nez 10 zlatych tehliciek
@leader -> vsetko by malo byt postupne lacnejsie, lebo ako spolocnost napredujeme, sme efektivnejsi, produktivnejsi atd., ibaze by to nebolo tak? Aby to tak bolo, tak realne by sme nemali inflaciu ale deflaciu, lebo vsetko je efektivnejsie, tak teda vsetko musi kazdym rokom o par percent zlacniet... no ale realne mame furt inflaciu, dokonca planovanu, pod kontrolou. Centralne banky to furt planuju na 2% rocne, cize inymi slovami, system a politika su nastavene na znehodnocovanie produktivity a tym drzia pod kontrolou svoje ciele, je to vlastne proti trhu, lebo ak by sa system takto nedeformoval, fungovalo by to tak ako pises.
bezmenny | 10.1.2024 09:51 - ano vsetko by malo byt lacnejsie alebo v lepsej kvalite (nie lacnejsie nominalne ale ze kolko hodin musis na to robit)
Hovado | 10.1.2024 10:29 - chcem porovnavat hlupy dom z betonu a tehal, kotol si mozeme vysktnut aby si nepovedal. Smart vecicky, kamery, ovladanie svetielok nepovazujem za standard co sa s novym domom predava. Ja som kupoval novy dom v 2019 a v cene bol len kotol. Rolety, kuchynske spotrebice, klimu si kupuje kazdy sam samostatne
leader: asi by stálo za to zamerať sa na pravdivosť toho výroku. Nechce sa mi veriť, že by dom pred 100 rokmi stál 10 kíl zlata. Myslím, že stál výrazne menej.
Cena zlata závisí od množstva ale aj napríklad od dopytu ( dopytu napríklad kvôli použiteľnosti, užitočnosti zjednodušene kvôli hodnote..)
Napr keď ľudia po pazúriku a obsidiane začali na nožíky používať prvý mäkký kov, zistili že je to lepšie ako tie sklovita kamienky a keď skončila doba zlata a začala medená doba, keď ľudia našli nejaké vyústenie medenej Rudy na povrch a zistili že môžu ďalej vyhlbit baňu na meď a že med le lepšia ako mäkké zlato a ešte lepšia keď z nej vyrobia bronz keď im niekto na Cyprus doviezol ten cín z Británie, tak zbytočne a nepoužiteľné a bezcenné zlato si ponechalo nejakú cenu lebo ženičky náčelnikov sa mohli zdobiť tými drotenymi náramkami omotanymi od dlani po lakeť zo zlata a medi a bolo to možno lacnejšie ako dráhu a praktický bronz ktorú bolo treba aj vyrobiť a správne namiešať. Toto neviem ale neskôr keď vznikali peniaze keď sa obchodovalo s kovmi napr za večeru v hostinci si cestou so svojou obchodnou karavanou pri pašovaní zbraní od frankov do bulharskej rise zaplatil nejakým kovový prutom. Najčastejšie železnými. Málo to hodnotu, lebo sa to dalo použiť. Kováč z toho mohol ukuť nejaký meč alebo možno Motyčky a pluh ( to neviem čo to prichádzajúci Slovania už používali kovovú radlicu..). No a tie prúty kovov mali dosť podobnú cenu alebo ten prút železa mal aj vyššiu cenu ako prút mäkkého nepoužiteľné ho zlata
Leader, naklady na stavbu a trhova hodnota nehnutelnosti su dve uplne rozdielne veci. Naklady na nehnutelnost klesaju lebo produktivita stupa. Domceky zo zaciatku 20. st. by si dnes postavil za zlomok vtedajsej ceny (po odpocitani inflacie). Ale ceny nehnutelnosi sa odvijaju od toho kolko su ludia ochotni za ne zaplatit a to je stale nejaky podiel z ich prijmu, ktory nominalne stale rastie, takze pochopitelne aj ceny nehnutelnosti rastu.
Luqi | 10.1.2024 20:00 - dobre rano strara mama, presne o tom to je. Ludia su ochotni zaplatit viac lebo je viac penazi v obehu, to sa vola inflacia. A presne preto sa tento prispevok vola ze "inflacia je podvrh"
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
Rozmýšľam, či tie bankovky kryté zlatom, neboli podvod.
Na kčs Sto korunacke bolo napísané že kryté zlatom a niečo také že Československa banka to pri predložení sto korunacky vyplatí adekvátnu sumu v zlaté... Ale v prípade inflácie najprv by 100 kčs bol gram zlata a potom napr iba stotina gramu keby gram stal 10 000 inflačných kčs... Tak by ti medali v tej banke iba tu stotinu gramu za stokorunacku???
mat peniaze navyse, jednoznacne nehnutelnosti a zlato
Za 10 kg zlata (dnes €620k) by si kúpil už aj nadpriemerný "domov".
možno je to naopak - cena zlata nerastie, stále si kúpiš len 10 tehličiek za dom
cena zlata nemá dôvod rásť. zlato nie je produktívne, negeneruje zisk, je to uchovateľ hodnoty, takže jeho cena by mala byť stabilná, pokiaľ ju vyjadríš v niečom inom, ako v inflačných peniazoch.
Valiant - ďalší znalec marxistickéoleninskej ekonómie
Ako je produktívna mrkva?
cena závisí od dostupného množstva - to sa v priebehu dejín mení, a zlato sa dokonca - neuveríte, aj používa v šperkárstve a elektrotechnickom priemysle - v každom počítači je nepatrné množstvo zlata...
Valiant - ďalší znalec marxistickéoleninskej ekonómie
Ako je produktívna mrkva?
cena závisí od dostupného množstva - to sa v priebehu dejín mení, a zlato sa dokonca - neuveríte, aj používa v šperkárstve a elektrotechnickom priemysle - v každom počítači je nepatrné množstvo zlata...
Valiant | 10.1.2024 08:14 pointa je v tom za 100rokov s novymi dostupnymi stavebnymi materialmi a strojmi by mal byt ten dom lacnejsi nez 10 zlatych tehliciek
@leader -> vsetko by malo byt postupne lacnejsie, lebo ako spolocnost napredujeme, sme efektivnejsi, produktivnejsi atd., ibaze by to nebolo tak? Aby to tak bolo, tak realne by sme nemali inflaciu ale deflaciu, lebo vsetko je efektivnejsie, tak teda vsetko musi kazdym rokom o par percent zlacniet... no ale realne mame furt inflaciu, dokonca planovanu, pod kontrolou. Centralne banky to furt planuju na 2% rocne, cize inymi slovami, system a politika su nastavene na znehodnocovanie produktivity a tym drzia pod kontrolou svoje ciele, je to vlastne proti trhu, lebo ak by sa system takto nedeformoval, fungovalo by to tak ako pises.
leader chces porovnavat dnešne moderne ekologicke a elektronikou ovladane domy s tymi pred 100 rokmi?
bezmenny | 10.1.2024 09:51 - ano vsetko by malo byt lacnejsie alebo v lepsej kvalite (nie lacnejsie nominalne ale ze kolko hodin musis na to robit)
Hovado | 10.1.2024 10:29 - chcem porovnavat hlupy dom z betonu a tehal, kotol si mozeme vysktnut aby si nepovedal. Smart vecicky, kamery, ovladanie svetielok nepovazujem za standard co sa s novym domom predava. Ja som kupoval novy dom v 2019 a v cene bol len kotol. Rolety, kuchynske spotrebice, klimu si kupuje kazdy sam samostatne
dnes su uplne ine normy na stavanie domov, to sa neda porovnavat
leader: asi by stálo za to zamerať sa na pravdivosť toho výroku. Nechce sa mi veriť, že by dom pred 100 rokmi stál 10 kíl zlata. Myslím, že stál výrazne menej.
Pred 100 rokmi malo 10kg zlata hodnotu cca $120k. Rodinný dom v tom čase stál menej než 10k. Takže toľko k tomu obrázku.
Cena zlata závisí od množstva ale aj napríklad od dopytu ( dopytu napríklad kvôli použiteľnosti, užitočnosti zjednodušene kvôli hodnote..)
Napr keď ľudia po pazúriku a obsidiane začali na nožíky používať prvý mäkký kov, zistili že je to lepšie ako tie sklovita kamienky a keď skončila doba zlata a začala medená doba, keď ľudia našli nejaké vyústenie medenej Rudy na povrch a zistili že môžu ďalej vyhlbit baňu na meď a že med le lepšia ako mäkké zlato a ešte lepšia keď z nej vyrobia bronz keď im niekto na Cyprus doviezol ten cín z Británie, tak zbytočne a nepoužiteľné a bezcenné zlato si ponechalo nejakú cenu lebo ženičky náčelnikov sa mohli zdobiť tými drotenymi náramkami omotanymi od dlani po lakeť zo zlata a medi a bolo to možno lacnejšie ako dráhu a praktický bronz ktorú bolo treba aj vyrobiť a správne namiešať. Toto neviem ale neskôr keď vznikali peniaze keď sa obchodovalo s kovmi napr za večeru v hostinci si cestou so svojou obchodnou karavanou pri pašovaní zbraní od frankov do bulharskej rise zaplatil nejakým kovový prutom. Najčastejšie železnými. Málo to hodnotu, lebo sa to dalo použiť. Kováč z toho mohol ukuť nejaký meč alebo možno Motyčky a pluh ( to neviem čo to prichádzajúci Slovania už používali kovovú radlicu..). No a tie prúty kovov mali dosť podobnú cenu alebo ten prút železa mal aj vyššiu cenu ako prút mäkkého nepoužiteľné ho zlata
Leader, naklady na stavbu a trhova hodnota nehnutelnosti su dve uplne rozdielne veci. Naklady na nehnutelnost klesaju lebo produktivita stupa. Domceky zo zaciatku 20. st. by si dnes postavil za zlomok vtedajsej ceny (po odpocitani inflacie). Ale ceny nehnutelnosi sa odvijaju od toho kolko su ludia ochotni za ne zaplatit a to je stale nejaky podiel z ich prijmu, ktory nominalne stale rastie, takze pochopitelne aj ceny nehnutelnosti rastu.
@Valiant | 10.1.2024 13:00
“ Pred 100 rokmi malo 10kg zlata hodnotu cca $120k.”
To si na to ako prisiel???
Trieskas jednu blbost za druhou.
https://nma.org...s_1833_pres.pdf
V 1924 - 20,69 USD, cize 6651 USD za 10kg tehlu.
Luqi | 10.1.2024 20:00 - dobre rano strara mama, presne o tom to je. Ludia su ochotni zaplatit viac lebo je viac penazi v obehu, to sa vola inflacia. A presne preto sa tento prispevok vola ze "inflacia je podvrh"