Streda 7. augusta. Telefonát z ministerstva. Budem riaditeľom galérie. Našiel som si ju na mape – blízko do Auparku, blízko do Eurovei. Super.

Štvrtok 8. augusta. Prvé stretnutie so zamestnancami. Som krízový manažér, človek peňazí a čísel, vysvetlil som im. Všetci vyzerali nadšení, niektorí si ma dokonca nahrávali, aby im neuniklo jediné slovo. Super.

Piatok 9. augusta. Zoznamujem sa s kanceláriou. Všade sú samé dokumenty. Tu hádam nikto nikdy nepočul o feng šuej. Všetko som dal vyhodiť.

Pondelok 12. augusta. Všetci mi hovoria, že najdôležitejší sú tu v budove Benka a Galanda. Dal som si ich zavolať na stredu 9.00 h.

Utorok 13. augusta. Prvýkrát problémy pri príchode do práce. Každý vidí, že máme veľké prázdne nádvorie, ale podľa asistentky sa tam parkovať „nedá“. Toto je problém Slovenska, ľudia hľadajú problémy namiesto riešení. Hneď si túto myšlienku zavesím aj na LinkedIn.

Streda 14. augusta. Celý deň čakám na Benku s Galandom. O štvrtej som asistentke povedal, že ich môžeme rovno vyhodiť. Spýtala sa, či ich nemôžeme len zamknúť do skladu. Umelci sú čudní.

Štvrtok 15. augusta. Celý deň v IKEA, vyberám si stoličku do kancelárie. Dlho váham medzi HUVUDSPELARE a GRUPPSPEL, ktorá má uprostred červený pás pripomínajúci pretekárske auto. Po ceste k východu narazím v oddelení dekorácií na výpredaj rámov. Volám hneď asistentke do galérie a pýtam sa, koľko obrazov majú umelci práve rozrobených a koľko nových rámov tento rok budeme potrebovať. Ďalšie ušetrené peniaze pre štátny rozpočet.

Piatok 16. augusta. Cestou do práce som pri McDonalde zbadal veľmi pekné dielo, muž akože vyliezajúci z kanála. Veľmi pekné. Prečo máme najkrajšie exponáty vonku, kde nám na ne prší? Zvolávam k tomu poradu všetkých zamestnancov.

Pondelok 19. augusta. Konečne som dostal počítač. Celý deň vymýšľam heslo, ktoré by malo aspoň jedno veľké a jedno malé písmeno, číslicu a špeciálny znak.

Utorok 20. augusta. Zabudol som heslo do počítača. Technik vie prísť až v piatok. Ako manažéri rastieme každým dňom, keď musíme riešiť nečakané úlohy. Hneď dám túto myšlienku na LinkedIn.

Streda 21. augusta. Prvá prechádzka po mojej galérii. Veľmi pekné. Sú veci, ktoré tu dobre fungujú. Všetky steny sú biele, čo je správne, keďže kilo bieleho Primalexu stojí 2,37 eura, kým červený pokojne aj 3,80 eura. Pri výstavnej ploche 27911 štvorcových metrov sme len na stropoch ušetrili 39912,73 eura. Dal som si za to hneď aj odmenu. Super.

Štvrtok 22. augusta. Celý deň si googlujem „stožiar, na ktorý ide dať hore slovenská vlajka, s dopravou zadarmo“.

Piatok 23. augusta. Už sú to dva týždne, odkedy som predstavil svoj nápad predávať zalaminované lístočky s logom SNG, čím by nás ľudia podporili finančne, ale návštevníci nám dávajú odkazy na budovu stále zadarmo. Takto štátu utekajú milióny!

Pondelok 26. augusta. Ďalší nápad (IDE MI KARTA): zalaminované OBRAZY. Študenti by mohli prísť do mojej galérie, obkresliť niektoré drahšie obrazy a tieto nové obrazy (môžu tam niečo zmeniť, nech to nie je čudné) by sa potom predávali zalaminované. Ľudia si ich budú kupovať a podporia nás finančne. Hneď som objednal 200 laminovačiek. Super.

Utorok 27. augusta. Málokto vie, aké zložité je riadiť moju galériu. Napríklad, poviete, že si chcete pozrieť výstavu, a oni sa spýtajú – ktorú? Sú tu viaceré! Galéria je ako matrioška, vnútri sú ďalšie galérie! Celé poobedie si kreslím na papier, ako by mohlo vyzerať nové logo galérie s matrioškou.

Streda 28. augusta. Po ceste do práce som si dnes všimol, že horný kus galérie nie je zarovnaný s ostatnými domami na nábreží, ale vytŕča do ulice. To je také slovenské, dáte zákazku príbuznému a on si to ani poriadne neodmeria. Z toho, čo som tu začul po chodbách, som pochopil, že okrem Kusej otca je do kauzy namočený aj jej starý otec. (Všetci ho tu familiárne volajú dedeček.)

Štvrtok 29. augusta. Celý deň sedím nad Excelom. Máme 3341 modrých, 4213 čiernych, 4841 zelených a 9423 bielych obrazov. Super.

Piatok 30. augusta. Moja galéria má webovú stránku! Hneď som si tam dal dopísať všetky tituly. (Ing. Anton Bittner, PhD., MBA.) Veľmi mi to s nimi svedčí. Žiaden iný zamestnanec na stránke tituly nemá. Je zaujímavé, ako ďaleko to u nás môžu dotiahnuť aj ľudia bez vzdelania.

Pondelok 2. septembra. Zaspal som. Zapíšem si prácu z domu.

Utorok 3. septembra. Zúčastnil som sa komentovanej prehliadky mojej galérie a otvorilo mi to oči. Záujem našej verejnosti o umenie je, bohužiaľ, veľmi povrchný. Bol som jediný zo skupiny, kto si obrazy premeriaval krajčírskym metrom a pýtal sa, koľko vážia jednotlivé sochy. Čaká nás ešte veľa práce.

Streda 4. septembra. Zasa práca z domu. Prezerám si ponuku budíkov na Aliexpresse.

Štvrtok 5. septembra. MÁM ZÁMOK. Asistentka mi hovorí, že aj celý Zvolenský zámok je náš. Hneď som to volal mame. Super.

Piatok 6. septembra. Na porade som predstavil veľký plán, ako dosiahneme finančnú sebestačnosť. Každý deň predáme jeden obraz. Začneme od prízemia, to sa vyprázdni rýchlo a môžeme ho prenajať, bude tam večierka, nechtové štúdio a kolkáreň a ušetríme množstvo peňazí štátnemu rozpočtu. Nejaká pani v okuliaroch na mňa zo zadného radu v zasadačke kričí, že tu raz postavia pred galériou moju sochu a že to bude „jedno konkrétne dielo od Viktora Freša“. Som rád, že si ma (Ing. Antona Bittnera, PhD., MBA.) tak obľúbili.