Bastardi hodili bombu do televíznej veže. V Charkove sa rozšírilo video, na ktorom je vidieť padajúci vrchol obrovskej veže.

Nie sú žiadni mŕtvi ani zranení, píše primátorov kanál. To je dobré.

Nepoviem, že to miesto bolo pamiatkou, ale samotná veža - áno. Vidno ju takmer z každého miesta v meste, bola považovaná za najvyššiu stavbu. Vyzerá ako raketa, ktorá sa chystá vyletieť do vesmíru.

Pamätám si ju ešte z čias, keď som bola dieťa.

V marci 2022 na ňu orkovia zhodili bomby zo stíhačky a ona prežila.

Dnes popoludní ju zasiahli. Bolo to hlasné.

Viem si predstaviť, ako budú kremeľskí fejzbúkovia jasať vo večernom éteri. Hnusné.

Z technického hľadiska sa podľa odborníkov nič strašné nestalo. Áno, v tv-vysielaní budú prestávky, ale buďme úprimní - väčšina z nás čerpá z telegramu alebo youtube-kanálov.

Ide skôr o emocionálny tlak na Charkovčanov.

Ktorý vo všeobecnosti okrem úsmevu nič nespôsobuje. Čo chcete teraz urobiť?

U nás na čete si ľudia vymieňajú odkazy na všelijaké gadžety, zachraňujúce životy rýb, keď sa zastaví prívod vzduchu do akvária.

Áno, mesto má veľký problém s energiou.

Ale všetky obchody, lekárne a dokonca aj kozmetické salóny majú generátory a ponúkajú nabíjacie stanice vonku. Pri každom takomto generátore sa roja tínedžeri s tabletmi, majú vyučovanie. Online škola alebo inštitút.

V piatok som bola vonku so psom a na príjazdovej ceste takto odpovedal chlapec. Vykrikoval niečo o valencii sodíka. Kričal, pretože generátor bol veľmi hlučný. Usmiala som sa.

Prisahám, že som v Charkove ani raz nepočula hovoriť o „mieri za každú cenu“ alebo o podobných kremeľských naratívoch. Ani v radoch, ani na benzínových pumpách, ani pri venčení psov.

Každý raketový úder nás spája. Stávame sa priateľskejšími, jednotnejšími.

V mestských novinách ironicky píšu o výpadkoch elektriny: „Sveta odišla.“ Pravdepodobne bude potomstvo dlho riešiť, kto je tá potulná Sveta.

Nie je spôsob, ako nás zlomiť. Je to nemožné

Televízna veža. Tie zábery ma bolia, áno. Ako deti sme s otcom často chodili „cestovať“. Chodili sme zo štvrte do štvrte. Veža bola orientačným bodom. Otec zvykol komandovať „západne od veže“ a „severne“.

Otec mi veľmi chýba. Vzala ho vojna. Moje mesto sa ničí každý deň. Necítim však nič, len únavu a nenávisť voči nepriateľovi. Nič iné.

Strácate čas.

-- Anna Gin, žurnalistka, Charkov --
-- preklad Deepl --